Prvé dni, Northwest Colonial Festival, Football a Rotary

Za posledné dva týždne sa toho veľa udialo. Všetko začalo nedeľu po prílete keď sem sa s host rodinou vybrali na Baseball. Išli sme asi hodinu autom do mesta menom Tacoma, ktoré je domovom Tacoma Rainiers. Aby  ste to pochopili tak ja som nikdy v živote nevidel baseballový zápas ani v telke. Všetky pravidlá mi boli ako španielska dedina. celé to prebiehalo veľmi pomaly, nič sa nedialo a z ničoho nič zrazu skórujeme a vyhrávame. Tak pomaly ako vtedy čas ešte nikdy nešiel. Mojou jedinou spoločnosťou boli hotdogy (ktoré sú dosť dobré, ale všetko čo kúpite na štadijóne má tak štvornásobnú prirážku) a host brat Joe, ktorý sa mi snažil vysvetliť ako to funguje. Celý zápas trval asi tri hodiny a viem iba, že sme vyhrali.

20180805_010112000_iOS.jpg

20180805_025709386_iOS

Na ďaľší deň bol prvý rotary meeting. Celé to prebiehalo vo veľmi rodinnej atmosfére aj keď tam bolo toľko ľudí, že sa nemohli všetci poznať. Na začiatku som mal príhovor lebo predsa som len výmenný študent a treba preukázať nejakú vďaku, ale bol som z toho tak vystresovaný, že som sa zakoktával a ešte tak 10 minút po prehovore sa mi triasli ruky. Hlavný príhovor mala riaditeľka University of Washington a hovorila o štatistikách ao tok ako sa škola za posledné roky posúva v rebríčku. Najviac ma zaujela časť keď hovorila o tom ako žiaci po dokončení školy majú veľké dlhy, lebo školné tu je dosť drahé a že rozbehla program, ktorý pomáha študentom splácať a zbavovať sa dlhov. Potom povedala nejaké čisla a pre pochopenie tak priemerný dlh študenta po dokončení verejnej  vysokej škloly je tak 60 až 80 tisíc a u nich na škole je to tesne pod 10, ale čo ja o tom viem.

unnamed

20180806_193159175_iOS.jpg

V pondelok som bol ešte aj v škole a tak milú riaditeľku som ešte nepoznal. Dostal som súkromnú prehliadku školy. Poukazovala mi čo kde je a ako to chodí. No proste super nápomocná, lebo ako osobne ja by som bol v tej škole stratený. Škola má 4 budovy každá 3 poschodia a navštevuje ju iba 1200 študentov, to znamená 300 v mojom ročníku.

V stredu ma Tom (rotarián) zobral na výlet do Port Angeles lebo sa tam konal Northwest Colonial Festival. V podstate ukážka Colnistov (Američanov) keď sa búrili proti Anglickej nadvláde v rokoch 1775-1783. Na festivale sme boli tri dni a videl som dve bitky. Prvá bola bitka o Lexington, ktorá tak vlastne nebola ani bitka, ale len angličania vystrelili párkrát na colonistov zabili pár vojakov a tam to skončilo. Považuje sa ale za jednu z najvýznamnejších bitiek americkej revolúcie lebo započala obrovské narukovanie američanov do armády proti britom. Druhá bitka bola o most Concord. Prvá bitka, na ktorej sa ukázala sila američanov, keď sa im podarilo dobiť most. Na festivale boli aj ukážky vtedajšieho života a aj sám generál Georege Washington. Ľudia celý deň chodili v kostýmoch a predstierali, že sú z 18. storočia.Ubytovaný sme boli v hoteli, ktorý bol napodobeninou skutočnúho Washingtonovho sídla Mount Vernon. V piatok po ceste domov sme sa zastavili vo Fat Smithy. Prvá americká burgráreň, aké bývajú vo filomch. Domáca kuchyňa, kamionisti, v starej polorozpadnutej budove a obrovské burgre. Najviac ma prekvapilo ako ľudia nechávajú pripomienku na seba. Pokreslením jednáho dolára a pripnutia ho na stenu alebo strop. No tak aj ja som musel nejaký ten jedne pridať.

IMG_3156

IMG_3407

38870695_237260267127097_8804329021430038528_n.jpg

39050603_951221221723800_4393056880092512256_n

38933084_2101044096784927_5350182679784456192_n

38910111_249280595907533_3812818957455327232_n

20180809_170225758_iOS

IMG_3642.JPG

V pondelok som sa zase uázal v škole, tentokrát pre zadanie predmetov. Po škole bolo opäť Rotary. Tentokrát mal príhovor nejaký pán. ktorý pomáha po svete po prírodných katastrofách. Hovoril, a to ma prekvapilo, o tom ako sa zlepšiť v práci a nie o tom čo všetko zažil po svete.

Streda bola Veľký deň. Prvý footballový tréning. Toľko adrenalínu som v krvi snáď ešte nemal. Išli sme od 6:45 rána do 16:00. Je to úplne niečo iné než to čo vidíme v telke. Konáhle si dám na hlavu helmu a založím chránič na zuby akokeby sa mi zmenil svet. Všetko ostatné je nepodstatné. No ono sa ani nič iné moc nedá vnímať keď musím dávať pozor na tak veľa vecí na ihrisku. Jedne chbný krok a bomaba jak z dela a ležím. Zvalcuje ma nejký buldozér, ktorý len išiel okolo. A tím je super vždy po tréningu sa tu spieva hymna tímu a všetci sa navzájom povzbudzujú. Mne netrvalo ani deň a už ma všetci poznali. Všetci sú taky Whats up Vinci a How are you doing. Dávajú si furt highfivy a brofisty. Proste super. Takto to pokračovalo až do soboty.

V piatok som mal narodeniny tak sme pre zmenu išli na večeru do mesta. Boli sme v Olive Garden. Talianska reštaurácia, vcelku dosť dobrá a podobná tomu čo máme doma. N anarodeniny som dostal od host rodiny sveter s mojím menom a od rotary tričko Seahawks (footballový tím Seattlu).

Vo volnom čase sme ešte s host bratom Joeom piekli cookiesky a nečakal som, že budú také dobré.39589333_462215784276262_660760398999322624_n.jpg

Rada pre budúcich outboundov: keď si budete chcieť založiť účet v banke chodte rovno do Chase. A pri vybavovaní telefónneho čísla majú problém. Napríklad mne nevedeli urobiť sim kartu vo Verizone a tak ju mám s Metro PCS. Mám síce všetko neobmedzene, ale stojí to 50 dolárov mesačne a občas sa stane, že stratím signál.

 

unnamed (1)
Foto s host rodičmi 

 

 

Reklamy

Prílet

Tak a je to tu. Najskôr by som vás zonámil s mojou host rodinou. Je nás šesť, otec Terry, mama Julie, sestra Daniele, dvojčatá Joe a John a nakoniec ja Vinci. V tomto počte však dloho nezostaneme lebo onedlho sa host súrodenci poberú na vysokú a tak tu zostaneme iba traja.

Prvý deň mám už za sebou a jet leg vôbec nie je sranda. Zaspávam tak asi 4 hodiny pred všetkými a hore som už o 5 ráno. Niekto by to nazval ranným vtáčaťom, ale ja nie. Avšak rodina je super, pomáha mi zo všetkým čo sa dá. Včera sme mali prvú spoločnú večeru a prekvapilo ma aký sú milý. Na začiatku sa pomodlili, čož nie je také nezvyčajné, ale potom ked dojedli tak bez slov sedeli a čakali kým ich ten posledný čo doje pustí od stola. Ten posledný som bol ja. Vždy mne trvá najdlhšie dojesť. Celý deň bol v takej pokojne atmosfére nikto sa nikam neponáhlal, host súrodenci síce boli v práci, ale nebolo na nich poznať ani trochu uponáhlania. Ešte pred tým ako išiel John do práce ma zobral do mesta aby mi to tu trochu ukázal. Boli sme pozrieť moju budúcu školu a štadión, na ktorom budem hrať americký football, videli sme aj plaváreň a poviem vám ako tak veľkú školu som ešte nevidel. Nakoniec sme sa boli pozrieť ešte aj v dokoch kde sa nastupuje na trajekty do Seattlu, lebo to je neďaľeko od miesta kde sa Rotary stretáva.

Zatiaľ tu je všetko super ani sa mi nezdá, že by som odišiel z domu. Asi najväčšie pozitívum zatiaľ je, že tu nie je také príšerné teplo ako bolo doma ale je tu krásnych 20 stupňov.

S Johnom v meste

Zabudol som urobiť foto s rodinou na letisku, ale alo náhle jednu budem mať objaví sa v ďaľšom blogu.